Julo

Autor: Lucia Trulíková | 4.2.2016 o 14:53 | Karma článku: 4,25 | Prečítané:  848x

Ak sa vyberiete na dovolenku s cestovnou kanceláriou, úspešnosť výletu ovplyvňuje veľmi veľa faktorov. Samotná cestovka, zabezpečený program, sprievodca, ostatní spolucestujúci, počasie či reakcie skupiny na nečakané situácie. 

Ak sa všetky tieto faktory úspešne spoja, človek zažije vysnívanú a nezabudnuteľnú dovolenku, na ktorú bude spomínať do konca života. Za seba môžem s radosťou vyhlásiť, že som niečo takéto zažila. Už je to niekoľko mesiacov, čo som sa vrátila z Číny, ale moje myšlienky sa k nej stále vracajú. Skupinka 34 ľudí, ktorá je s vami dňom i nocou celé dva týždne a prežíva s vami všetky čínske radosti i starosti, sa vám vryje do pamäti navždy. Program naplánovaný cestovnou kanceláriou sa vám úplne zaborí pod kožu a vy sa mu dokonale prispôsobíte. Už si neviete predstaviť deň bez ranného vyhlásenia sprievodcu pred odchodom z hotela: „Skontrolujte si pasy, už sa sem nevrátime.“ Už si neviete predstaviť deň bez niekoľkohodinovej cesty autobusom do ďalšieho mesta, bez čínskych paličiek, ktorými sa snažíte skoliť obed, či bez Číňanov s fotoaparátmi, ktorí sa k vám nenápadne blížia a tvária sa, že v skutočnosti nefotia vás, ale zaujímavé stromy za vami. Ale najmä si to neviete predstaviť bez ľudí, s ktorými cestujete. Na základe spoločných zážitkov sa medzi vami vytvorí puto, ktorému nikto mimo skupiny neporozumie. V každej skupine sa nájde výnimočná osobnosť, ktorá všetko rieši po svojom a vždy z toho vznikne vtipná alebo zaujímavá situácia. Na všetky veci má vlastný názor a vlastné riešenie, ktoré sa nakoniec vždy stane riešením správnym. V našej skupinke mal tieto veci na starosti Julo. 

Julo bol expert. Statný päťdesiatnik s trošku väčším bruškom a neuveriteľným, svojským zmyslom pre humor. Julovu pravú tvár sme začali spoznávať hneď v druhý deň zájazdu. Zúčastnili sme sa ukážky vyberania perál z perlorodiek, u nás viac známych ako mušlí, ktorej súčasťou bola sprievodná prednáška. Po tomto programe sme sa presunuli do vedľajšej miestnosti, z ktorej sa vykľul velikánsky obchod s perlami rôzneho druhu. Veď keď nás už zahrnuli toľkými informáciami, predpokladali, že od dojatia si nejaké tie perly kúpime.        

My s bratom sme obchod rýchlo obišli a našli to, čo nám vyhovovalo najviac – stoličky v rohu miestnosti. Po chvíli si k nám prisadol aj Julo. Všetci traja sme spokojne odfukovali a pozorovali zvyšok skupinky nadchýnajúci sa nad perlovými náušnicami a náhrdelníkmi. Zrazu sa dych jedného z nás zmenil na celkom pravidelný a zbadali sme, že Julo už o perlách dokonca aj sníva. Po únavnom dni sme ho úplne chápali a najradšej by sme sa k jeho pravidelnému dychu tiež pripojili. Vtedy sme však zbadali, ako naša skupinka pomaly odchádza k autobusu. Zrejme sme tu skončili. Rýchlo sme vstali, pobrali sa za ostatnými a milého Jula sme nechali odfukovať ďalej. Prečo? Ani sami nevieme. Akosi sme verili, že sa preberie sám. O pár minút sme už sedeli v autobuse a s nádejou pozerali z okna. Julo nevychádzal a my sme začínali byť stále nervóznejší. Takmer celá skupinka sedela na svojich miestach a nevšimli si to, čo my. Jeden čínsky spolubojovník nám chýbal. S bratom sme sa na seba ustarostene pozreli. Náš výlet ešte ani nezačal a už sme zapríčinili stratu jedného člena skupiny. Po ďalších pár minútach bez Jula sme sa rozhodli konať a ísť ho prebudiť z jeho slastného spánku. Chystali sme sa vystúpiť z autobusu a vykonať záchrannú akciu, keď sme ho zrazu zbadali kráčať spolu so sprievodcom smerom k nám. V tej chvíli spadli z našich sŕdc dva veľké balvany a s obrovským rachotom dopadli na horúcu čínsku zem. 

Tú chvíľu bez Jula bolo v autobuse akosi ticho. Svojím príchodom priniesol so sebou opäť svoju dobrú náladu a pohotové reakcie, ktorých bol schopný iba on. 

„A veď sprievodca hovoril, že mi k tým kúpeným perlám dajú aj certifikát o ich pravosti,“ ozvala sa jedna pani v autobuse.

„Já Ty napíšem,“ bez mihnutia oka vyhlásil Julo a diskusia o certifikátoch bola razom skončená. 

Po týždni strávenom v Číne sme už pár informácií o živote v tejto krajine mali. Zo sprievodcovho rozprávania sme sa dozvedeli, že významným náboženstvom v Číne je budhizmus. Mohli by sme polemizovať, či je to náboženstvo alebo filozofia. Budha nie je boh, ale je osvietený človek, prorok. Vďaka meditovaniu dosiahol osvietenie a rozplynul sa v oslobodzujúcej nirváne. Všetci budhisti sa snažia žiť život podľa Budhovho príkladu a veria, že raz nirvánu dosiahnu tiež. 

Jedna zo zobrazovaných podôb Budhu je vysmiaty pán s okrúhlou hlavou a väčším okrúhlym bruškom. No čistý Julo. Aspoň Číňania to tvrdili. Veľakrát sa nám stalo, že sa pri ňom zastavili a s radosťou si porovnávali ich malé čínske brušká s jeho brušiskom. Boli z neho veľmi nadšení. Na jednej z našich prechádzok po čínskych záhradách sme zrazu Jula stratili. Nikde v blízkosti našej skupinky nebol, tak sme sa vrátili o jednu uličku späť. Tam sme ho zbadali. Sedel uprostred desiatich nadšených Číňanov a niečo im oduševnene vysvetľoval. Oni hltali každé jeho slovo a vychutnávali si jeho prítomnosť. Zrejme im ich vysnívaný Budha rozprával o tajomstvách dosiahnutia nirvány. 

V ten večer sme Jula stretli na hotelovej chodbe. Zabudol, kde má izbu. Ani sme sa mu nečudovali. Za posledný týždeň sme zmenili hotel asi trikrát a aj my sme mali čo robiť, aby sme trafili na správne poschodie. Spýtal sa, či mu izbu pomôžeme hľadať. To už však prišla Julova manželka aj s čínskym recepčným a po izbe sa vybrali pátrať spolu. 

Svoje postavenie Budhu Julo potvrdil na pätnásť hodinovej ceste z mesta Luoyang do Pekingu. Cestovali sme lôžkovým vlakom, ktorý za jednu noc prešiel 920 kilometrov. Ušli sa nám postele na konci vozňa pri dverách, takže sme sa nachádzali v jeho najfrekventovanejšej časti. Za minútu sa dvere otvorili najmenej dvadsaťkrát a takmer každý druhýkrát ich niekto nezatvoril. Číňania behali krížom krážom z jedného vozňa do druhého a po očku na nás pozerali. Nezatvorené dvere nám však po chvíli začali spôsobovať ťažkosti. Rovno za dverami bolo totiž čínske sociálne zariadenie a vďaka otvoreným dverám a neutíchajúcej klimatizácii sa k nám vzdušné informácie rútili neuveriteľnou rýchlosťou. Po pár minútach začínali byť tieto informácie neznesiteľné a tak sme chodili otvorené dvere zatvárať sami. Po čase nás však prestalo baviť aj toto. Julo si s tým opäť s prehľadom poradil, ako so všetkými doterajšími problémami. Spoza otvorených dverí sa k nám s pokojným výrazom blížil ďalší Číňan, ktorý určite netušil, čo bude nasledovať. Keď prechádzal okolo Jula, ten vystrčil prst smerom k dverám a znenazdajky na Číňana vykríkol: „Zavri dvere!!!“ Číňan sa na pár sekúnd zarazil, ale vrátil sa a dvere poslušne zavrel. Problémy dnešného večera boli úspešne vyriešené. A vraj Číňania nerozumejú po slovensky. Alebo že by to bolo Budhovo kúzlo?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?